V posledných desaťročiach si nárast populácie medveďa hnedého (Ursus arctos) v oblasti Východných Karpát vysvetľujeme redukciou obytných sídel, zvyšujúcim sa zalesnením a legislatívou, ktorá vyhlásila medveďa hnedého za ohrozený druh, ktorý sa v študovanej oblasti už dlhodobo neloví (Posledný medveď bol ulovený v roku 1987). Na výskume severovýchodnej časti Slovenska, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou sa pod vedením RNDr. Jozefa Štofíka podieľala aj Lesnícka fakulta Českej zemědělskej fakulty v zastúpení Dr. Ing. Katarínou Merganičovou a Doc. Ing. Jánom Merganičom, PhD.
V roku 2008 - 2010 bolo zhromaždených 215 vzoriek trusu medveďa hnedého vyskytujúceho sa v oblasti Východných Karpát (Národný park Poloniny a jeho blízke okolie) za účelom zistenia zloženia jeho stravy, ktorá je v súčasnej dobe značne ovplyvnená nielen sezónnymi zmenami, ale i ľudskou činnosťou.
Pomocou vizuálnej analýzy boli makroskopicky identifikované jednotlivé zložky potravy v truse. Frekvenčná analýza poslúžila k zisteniu relatívneho zastúpenia jednotlivých zložiek potravy.
V priebehu celého roka sa celkovo zistilo 27 rôznych zložiek potravy, ktoré boli rozdelené do siedmych hlavných skupín (tvrdé plody, ovocie, poľnohospodárske plodiny, byliny, bezstavovce, stavovce a ďalšie - pôda a neidentifikovateľné zložky). Na jar medveď konzumuje poľnohospodárske plodiny ako kukuricu, siláž, repku olejnú, kôru a práchnivé drevo. V lete konzumuje bezstavovce, napr. mravce, ale tiež čerešne a trávu. V jeseni prevláda ovocie ako jablká, hrušky, černice, slivky (prevažne z oblasti vysídlených obcí Vodárenskej nádrže Starina) a tvrdé plody (žalude a bukvice). V zime jedince, ktoré sa neuložili k zimnému spánku resp. sa z neho prebudili skôr konzumovali žalude a bukvice a poľnohospodárske plodiny ako slnečnicu, repku, pšenicu, kukuricu a kukuričnú siláž. Z nutričného hľadiska v jarných a letných mesiacoch dominujú poľnohospodárske plodiny a v jeseni a zime dominujú v potrave žalude a bukvice. V porovnaní s historickými údajmi získanými z Karpát, využíva v súčasnosti medveď potravu rastlinného pôvodu pochádzajúceho z prikrmovania raticovej zveri.
Všeobecne možno konštatovať, že najvýznamnejšie skupiny potravinových zdrojov medveďa zistených z trusu boli poľnohospodárske plodiny, ovocie a žalude s bukvicami, ktoré sa vyskytovali v strave častejšie než ostatné skupiny. Zloženie stravy závisí od prijímanej potravy a geografickej polohy. Na hodnotenom území bola medvedia potrava ovplyvnená ľuďmi, ktorí mu poskytli širokú škálu zdrojov potravy.
Oproti iným štúdiám vo svete táto analýza ukázala oveľa nižšie množstvo potravy živočíšneho pôvodu a energie. Dôvodom je zrejme vysoká dostupnosť rastlinných zdrojov v posudzovanej oblasti, ako aj prísne veterinárne predpisy, ktoré obmedzujú používanie mäsových návnad, ktoré slúžili na lov vlkov a pozorovanie medveďov. Predložená práca odhalila oveľa nižší podiel trávy zrejme kvôli bohatej ponuke výživných plodín slúžiacich na prikrmovanie raticovej zveri.
Výsledky práce ukázali vysoký výskyt sezónnych zdrojov t.j. ovocia v potrave, pretože na území ostalo po presídlení obyvateľov v dôsledku výstavby priehrady Starina množstvo ovocných stromov a taktiež kvôli rýchlejšiemu šíreniu čerešní na opustených medziach.
Vďaka dlhodobej štúdii sa podarilo odhaliť zmeny v zložení stravy, ktoré môže pomôcť súčasnému a budúcemu riadeniu populácie medveďov v tejto oblasti ale i na celom Slovensku. Predpokladá sa, že rastúci trend populácie medveďov súvisí aj z rastom populácie diviačej zveri, ktorá je ovplyvnená intenzívnym prikrmovaním. Správne nastavený poľovnícky manažment starostlivosti o raticovú zver by mohol neinvazívne prispieť k optimalizácií populácie medveďa hnedého v tejto oblasti.
RNDr. Jozef Štofík, PhD.
Vyštudoval Strednú lesnícku školu v Prešove. Od roku 2003 pracuje na Správe Národného Parku Poloniny v Stakčíne ako strážca. Dizertačnú prácu na tému „Ekológia a etológia medveďa hnedého (Ursus arctos L.) v Bukovských vrchoch“ obhájil v roku 2013. V súčasnosti pokračuje vo výskume a monitoringu veľkých šeliem a zároveň sa venuje druhom jazvec lesný a bobor vodný.
Zpracovala: Dominika Razmanová